SVD- Sústava vodných diel na Dunaji: Vodná elektráreň Gabčíkovo

Najväčšou riekou pretekajúcou časťou územia Slovenska je Dunaj. Vteká na územie Slovenska pri starobylom Devíne. Je to hraničná rieka. S Rakúskom tvorí našu hranicu v dĺžke 7,6 km s Maďarskom v dĺžke 142 km a len v dĺžke 22 km preteká naším územím. Dunaj má pre našu krajinu mimoriadny význam. Je medzinárodnou plavebnou cestou. Po riekach Rýn, Mohan, Dunaj je už niekoľko rokov otvorenou plavebnou cestou zo Severného mora až po Čierne more. Napája podzemné vody Podunajskej nížiny, ktoré sú obrovskou zásobárňou pitnej vody. Je zdrojom stále sa obnovujúceho energetického potenciálu.

V minulosti bol nebezpečný z hľadiska záplav a povodní. Najväčšie zaznamenané povodne boli v Bratislave v rokoch 1897, 1899, 1892, 1890, 1954, 1965. Podľa neúplných hydrologických záznamov vyskytla sa na Dunaji v r.1501 povodeň, ktorej sa prisudzuje charakter vody 500 ročnej, t. j. s pravde- podobnosťou výskytu 1 x za 500 rokov. Význačnejšie ľadové povodne na Dunaji sa vyskytli v r.1809,1838,1850,1876, 1929,1947,1956. Okrem nich sú spomínané ťažké chody ľadu a zápchy r.1899 a 1923. Povodeň r. 1838 katastrofálne zaplavila Budapešť. Povodeň r. 1850 postihla Bratislavu zaplavením mesta po Sedlársku ulicu a okolia dnešnej Starej radnice. Veľmi ťažký chod ľadu bol aj r.1929. V r. 1947 voda, vzdutá zápchou cca 10 km pod bratislavským mostom, rozborila rozostavaný zátvorný objekt na Malom Dunaji a zaplavila Prievoz a Pálenisko. Pritom bol zaplavený aj prístav v Bratislave a časť Petržalky. Zápcha pod Bratislavou a chod ľadu v r. 1956 nevyvolali u nás škody, zato však v Maďarskú pod Budapešťou pri meste Baja boli pretrhnuté hrádze a voda zničila mnoho dedín v chránenom území.

Z týchto dôvodov boli snahy o spútanie a využitie Dunaja už v stredoveku. Po roku 1945 sa začali jednania s Maďarskom o ochrane pred povodňami, využití hydroenergetického potenciálu a zlepšenia plavebných možností medzi Bratislavou a Gönyü. V roku 1977 bola podpísaná medzinárodná zmluva medzi ČSSR a Maďarskom o vybudovaní sústavy vodných diel na Dunaji Gabčíkovo-Nagymaros. Cieľom vybudovania vodného diela bolo:

• vytvoriť dokonalú ochranu pred povodňami v Podunajskej nížine
• vylúčiť z riečnej plavby brodový úsek Bratislava- Gönyü
• využiť hydroenergetický potenciál Dunaja od Bratislavy po Budapešť
• vytvoriť lepšie podmienky pre hospodársky rozvoj a rekreáciu obyvateľstva priľahlých území
  

Tesne pred dokončením vodného diela maďarská strana zastavila práce na jej úseku stavby a neskôr jednostranne vypovedala medzištátnu zmluvu a zlikvidovala rozostavanú elektráreň Nagymaros na jej území. Nedokončením tohto diela vznikli Slovenskej strane obrovské škody. Bolo prikročené k budovaniu variantu "C" , čo predstavovalo prehradenie Dunaja na našom území a s tým spojené prebudovanie hrádzí derivačného kanála. Krátko po prehradení Dunaja bol uvedený do prevádzky prvý hydrogenerátor. V dnešnej dobe je v prevádzke celá elektráreň 8 hydrogenerátorov čo predstavuje výkon 720 MW. Súbežne s dokončovacími prácami na vodnej elektrárni Gabčíkovo boli budované ďalšie 3 elektrárne vodného diela. Malá vodná elektráreň Gabčíkovo (nazývaná tiež S7) na derivačnom kanáli je vzdialená od elektrárne Gabčíkovo asi 1 km. Slúži na energetické využitie vody, ktorou sú z derivačného kanála napájané zavlažovacie zariadenia. Vo vodnej elektrárni Mošoň sa využíva energia vody, ktorou je zásobované Mošonské rameno na Maďarskej strane. Tretia a najväčšia je vodná elektráreň Čunovo. Celkový výkon elektrárne je 24 MW. Využíva energiu vody, ktorá je z Čunovskej zdrže vpúšťaná do starého koryta Dunaja (tzv. ekologický prietok). Ročná výroba elektrickej energie vodného diela na Dunaji predstavuje skoro ročnú výrobu na celom Váhu.